O čom vypovedá nezhoda ohľadom Udalosti roka 2024

(a čo sa možno dozvedieť z ankety o jednotlivcoch aj o spoločnosti)

Ankety môžu byť zábavné, informatívne, ale aj priamo či nepriamo poučné. To posledné hodnotenie sa dá použiť na anketu Denníka N o Udalosti roka 2024 (číslo 247, 20.-22.12.2024). Najviac ma prekvapilo, že neprevažovala zhoda, čo by mohlo byť Udalosťou roka 2024. Niektoré výbery či tipy na Udalosť roka 2024 boli bizarné, iné odrážali profesijné zameranie autora, alebo jeho či jej záujmy, prípadne viac alebo menej osobné problémy. O čom to svedčí? Napriek tomu sa domnievam sa, že táto anketa v prvom rade vypovedá o Denníku N. V prípade autorov sa tiež zdá, že chýba prevažujúci spoločný (nie nevyhnutne jednotný) cit - morálny kompas – určiť to, čo je naozaj spoločné a dôležité, čiže spoločne dôležité. Ale možno nepriamo a neúmyselne a v súhrne, táto anketa vypovedá aj o spoločnosti.

Denník N si vyhodnotil anketu po svojom, a to tak, že za zásadnú udalosť roka 2024 označil, odvolávajúc sa na „oslovené osobnosti “, atentát na premiéra, a, ako dodatok uviedol, „ aj nenávisť, ktorá sa následne vyliala na Slovensko namiesto pokusu o zmierenie“.

Nepochopil som síce, ako mohol Denník N dospieť k takýmto jednoznačným záverom na základe skutočne pestrej palety názorov na túto tému. Denník N môže mať pravdu v tom, že atentát bol udalosť roka 2024 – len oslovení si to jednoznačne nemysleli. Diskutabilné je tiež, či nenávisť vo verejnom diskurze bola viac pred atentátom, alebo až po atentáte. Domnievam sa, že nenávisť vo verejnom diskurze po atentáte sa prirodzene, do istej miery, a aspoň na určitý čas, stlmila. Je pravda, že ak sa už anketovaní vyjadrovali k trendom a zdrojom nenávisti, prevažne sa zhodli, že premiér po atentáte prehĺbil svoju nenávisť a zlobu, alebo, povedzme, hnev, či už voči médiám alebo opozícii.

Poďme si vyhodnotiť anketu, či v nej respondenti naozaj väčšinovo označili za udalosť roka atentát na premiéra. Ešte predtým treba poznamenať, že zdá sa, že oslovení boli neistí, či majú označiť pozitívnu alebo negatívnu udalosť, prípadne oboje. Rovnako sa zdá, že bolo by užitočné určiť, či redakcia mala záujem o domácu alebo o zahraničnú udalosť roka. Niektorí respondenti tieto udalosti takto rozdelili. Viacerí respondenti tiež uviedli nie jednu, ale viacero, často prepojených udalostí. Tabuľka preto odráža prvú udalosť roka, ktorú spomenuli takíto respondenti, alebo sumarizuje to, čo mali respondenti asi na mysli. Niektorí uviedli navonok okrajovú udalosť ako symbol možných dlhodobejších a významnejších trendov či hrozieb (dopravná nehoda A.Danka, publikácia Podzemný kuriér). Iní uviedli, z celospoločenského hľadiska, skutočne okrajovú udalosť (napríklad festival vedy, alebo opravu Notre Dame), alebo okrajovú, či výrazne osobnú udalosť, ktorú pokladali za prejav širších zmien (starostlivosť o ťažko chorého v kontexte celospoločenskej diskusie o eutanázii). Otázka je tiež, ako hodnotiť zaradenie rozhodnutia I.Korčoka „zotrvať v slovenskej politike“ ako udalosť roka....

Rovnako, trochu sebastredne pôsobí vyhodnotenie „navýšenie financovania vedy a výskumu“ ako udalosti roka zo strany riaditeľa Sociologického ústavu. Veď práve sociológ (prípadne politológ) by mal byť schopný poskytnúť najobjektívnejšie vyhodnotenie udalosti roka, a nie považovať za udalosť roka pridelenie viac zdrojov svojej organizácii, alebo vede všeobecne (hoci aj by išlo o radikálne zvýšenie). Rovnako bizarne pôsobilo zaradenie ako udalosť roka dvadsiate výročie existencie súkromných prírodných rezervácií (súhrná kategória občianska spoločnosť) zo strany, ako inak, človeka, ktorý sa tejto téme venuje osobne rovnako dlho, ak nie ešte dlhšie. Excentricky pôsobilo aj vyhodnotenie získania šiestej zlatej medaily v rade, americkými basketbalistkami na olympiáde ako udalosti roka 2024. Úspech to bol, nepochybne, udivujúci, ale žeby to bola udalosť roka?

Výnimočne dvaja respondenti neboli schopní uviesť konkrétnu udalosť, „pretože negatívne udalosti...zatienili pozitívne...“

Zaznamenali sme aj zahraničných respondentov (štyroch, prípadne až piatich /ak zahrnieme Slováka dlhodobejšie pôsobiaceho v zahraničí/, z toho traja boli pôvodne zo Slovenska). Pre upresnenie uvádzam, že jeden zahraničný (český) respondent videl ako kľúčovú udalosť prezidentské voľby v USA, kým druhý (český) zahraničný respondent za takú udalosť označil moment, kedy traja slovenskí politici sa išli pokloniť k hrobu G. Husáka. V skutočnosti, tento moment, ktorý nikto iný nespomenul - čiže nezarezonoval v individuálnej ani v kolektívnej pameti – môže skutočne vypovedať o zmene hodnotového smerovania spoločnosti, respektíve vlády, viac ako čokoľvek iné.

Niekedy sa téma dala ťažko zaradiť do jednej kategórie (napríklad hnutie Otvorená kultúra – je to skôr „vlna občianskej solidarity“ alebo skôr „ udalosti v kultúre“? - kategorizačne som uprednostnil to prvé). Podobne, v prípade kategórie „hrubosť a arogancia vládnej moci“, bolo asi vhodné zaradiť sem aj menovanie P. Kotlára za splnomocnenca vlády, kedže podľa respondenta „toto rozhodnutie najlepšie ilustruje rozpad dôvery v inštitúcie“. Obnovenie činnosti SNG som zaradil medzi „udalosti v kultúre“, hoci ostatní hodnotiaci v tejto kategórii hodnotili celkovo dianie v kultúre negatívne. V konečnom dôsledku aj autor tohto výberu hodnotil ako „nepriateľské“ prevzatie tejto galérie. Asi by nebolo vhodné preto dať opravu Notre Dame do jednej položky s opravou SNG. Do kategórie kultúra a umenie som zaradil aj citovaný výrok ministra financií, ktorý sa týkal cieľovej skupiny kupujúcich kníh, a ktorý jedna anketovaná vyhodnotila ako „udalosť roka“.

Kategórie respondentov vyplývali z redakčného výberu a zaradenia. Preto máme kategóriu dôchodca (v podstate je uvedený len jeden, ale bližšia analýza by ukázala, že nepriznaných dôchodcov je tu zahrnutých viac), potom politik (súčasný, bývalý, lokálny), kategória umenie a zábava, kategória menšiny, kategória profesijná (v podstate všetci, čo pracujú alebo sa prioritne identifikujú profesijne, hoci mnohí z nich sú vlastne už dôchodcovia, alebo dočasne nezamestnaní), a kategória rôzne. Ide o hrubé delenie, niekedy kontroverzné. Napríklad J. Hipš bol uvedený ako odborník na vzdelávanie, hoci vieme, že bol aj kandidátom na poslanca do parlamentu. Tento fakt už uvedený nebol, ale napriek tomu som ho dal do kategórie politik. Podobne, „dokumentárnu režisérku, zakladateľku offline zoznamky“, som zaradil do kategórie kultúra a umenie, hoci by mohla patriť aj do kategórie profesijnej.

Do kategórie „hrubosť a arogancia“ som zaradil aj ubitie bezdomovca policajtom, definované ako udalosť roka matematikom. Autor tohto návrhu argumentoval, že táto udalosť bola mimoriadna práve tým, že nevzbudila veľký záujem verejnosti.