Nové online médiá a novinári
Po Malte, Rumunsku a Bulharsku bolo Slovensko záverečným miestom stretnutia v rámci projektu New Media Literacy for Journalists, ktorý podporila Európska Únia v rámci projektu Leonardo da Vinci. Medzinárodný dvojdňový seminár sa uskutočnil v dňoch 29.-30. mája 2014 v priestoroch Nadácie otvorenej spoločnosti v Bratislave.
Najprv boli prezentované témy, ktoré radili novinárom, ako využívať nové online médiá a nástroje. Lucia Chmelová zo Slovenska a Abraham Abela z Malty prezentovali sociálne siete vo všeobecnosti so všetkými výhodami aj nevýhodami, ale zamerali sa najmä Facebook, YouTube a Twitter. Upozornili, že najmä Twitter sa stáva obľúbeným informačným a komunikačným nástrojom novinárov. Nikolay Kolev, novinár z Bulharska prednášal o tom, ako možno legálne použiť videá z youtube. Za najzaujímavejší spôsob preberania videí považuje praktiky fínskej televízie YLE, ktorá sa s právnymi aspektmi vyrovnala tak, že natáča celú obrazovku počítača aj s videom.
Etika novinárov a etické využitie technológií
Vysokoškolská profesorka Brindusa Armanca okrem všeobecnej diskusie ohľadom etiky online ukázala, ako médiá klamú, upravujú fakty a porušujú pravidlá etiky. Spolu s Dianou Bogea a Roxanou Morun vytvorili krátke video s tromi príkladmi neetického správania noviárov. Najzaujímavejší bol príbeh maďarských mladíkov, ktorí vytvorili reálne pôsobiacu webovú stránku vymysleného švajčiarskeho výskumného inštitútu, ktorý v Afrike „objavil“ kmeň černochov, ktorí sa hlásili k Maďarsku a ďakovali paprike a cesnaku za to, že kmeň nezabudol na svoje maďarské korene. Tejto recesii uverilo množstvo domácich aj svetových médií, vrátane agentúry Bloomberg. Mladíci ako pracovníkov výskumného ústavu medzi inými uviedli mená David Beckham či Cher.
Iliana Franklin z Veľkej Británie rozprávala o „immersive journalism“. V princípe ide o virtuálnu realitu v žurnalistike, ktorá umožňuje vcítiť sa do diania priamo na mieste deja aj iným osobám, a to aj s časovým posunom. Do tohto druhu nového typu žurnalistiky (?) môžeme zahrnúť aj avatarov – napodobeniny živých bytostí, ktoré dnes vďaka technológiám vyzerajú tak realisticky ako živé bytosti či priamo ľudia, alebo niečo, čo možno nazvať „drone journalist“, čiže bezpilotné lietadlo, ktoré nahráva audio, vizuálne, alebo audiovizuálne materiály namiesto skutočného novinára. Využitie bezpilotného minilietadla či minivrtuľníka by mohlo byť úspešné napríklad v ozbrojených konfliktoch, kde dodnes zomierajú novinári, či fotografisti.
Organizátor semináru Andrej Školkay sa zamýšľal, či nastáva cenzúra internetu a či by mal byť vôbec úplne slobodný. Poukázal aj na problém cezhraničného riešenia sporov na ochranu osobnosti. Konkrétne, slovinský predseda vlády Janša žaloval fínsku televíziu YLE za údajné ohováranie v programe spred pár rokov, v ktorom ho obvinili z brania úplatkov. Janša spor vyhral, kedže boli síce k dispozícii fakty, že bral úplatky, ale fínska televízia mu nedala priestor na vyjadrenie. Paradoxne, tento rok slovinský súd definitívne odsúdil Janšu do väzenia za branie úplatkov v tej istej kauze. Ďalší prípad sa týkal slovenského online spravodajského portálu vydávaného v angličtine a predbežného opatrenia britského súdu. Britský súd zakázal pod hrozbou väzenia všetkým EU médiám informovať o prípade osudu slovenských detí, o ktorých rozhodoval. Slovensko-britský prevádzkovateľ online portálu musel preto vymazať aj komentáre zahraničných prispievateľov, ak spomínali meno rodiny.
V závere Andrej Školkay povedal, že namiesto samoregulácie alebo koregulácie sú nové online médiá podriaďované rozsudkom národných, zahraničných alebo medzinárodných súdov. Ich regulácia je pritom na rozdiel od tradičných médií prevažne menej prísna a stupňovaná, ale prísnejšia ako v prípade samoregulácie či koregulácie.
Právnik Ondrej Jurišta pomenoval súčasnú právnu situáciu online médií. Maria Limognelli prezentovala nelegálnu činnosť radikálnych skupín, či skupín rebelov, kedže média nie vždy označujú ako teroristov ľudí, ktorých tak označujú úradné miesta. Po prezentácií vznikla vášnivá debata, či majú médiá právo nazývať podobné činy priamo teroristickými, ako majú zobrazovať takéto útoky, či sú potrebné fotografie detailov odrhnutých končatín a aká je zodpovednosť médií pri informovaní o radikálnych pravicových hnutiach.
Investigatíva na internete, Wikileaks a Snowden
Svetlozar Kirilov otvoril tému investigatívnej žurnalistiky v dobe internetu. Ako jeden z najpozoruhodnejších príkladov uviedol slovenskú kauzu Gorila, ktorá sa na verejnosť dostala práve vďaka internetu. Kirilov oboznámil prítomných aj s novou štruktúrou tvorenia online investigatívnych príspevkov. Bissera Zankova a Andrej Školkay pokračovali v investigatíve – avšak z pohľadu blogerov. Snažili sa spolu s publikom zodpovedať otázky kto je novinár a kto bloger, kedy sa bloger stane novinárom, kedy má rovnaké práva ako žurnalista, a naopak, ale aj aké sú šance blogera stať sa úspešným, ak predtým nebol novinárom.
Nikolay Kolev vo svojej druhej prezentácií predstavil „currator journalism“, čiže občiansku žurnalistiku, ktorá využíva sociálne média na získanie veľkého publika, ako aj na získanie informácií od publika. Eli Bakalova vo svojej prezentácií uviedla konkrétne prípady investigatívy v medzinárodnom podnikateľskom prostredí.
Posledné dve prezentácie boli venované fenoménu dnešnej doby – whistleblowerom Edwardovi Snowdenovi a jeho predchodcovi a zakladateľovi Wikileaks, Julianovi Assangeovi. Prednášajúci Abraham Abela poukázal na všeobecný problém určovania toho, čo je a čo nie je utajovaná informácia, na neochotu úradných miest sprístupňovať informácie, a na informačné zemetrasenie, ktoré spôsobilo prepojenie digitálnych dát a tradičných médií. O Assangeovi prednášal Fín Järi Valiverronen, ktorý o ňom píše aj výskumnú štúdiu. Järi Valiverronen spomenul problematickú kategorizáciu Assangea a Wikilaleaks z pohľadu médií (nebolo napríklad jasné, či išlo o zdroj informácií pre médiá alebo iné samostatné médium).
Seminár nielenže uviedol a analyzoval niektoré zmeny, ktoré v žurnalistike a redakciách v súčasnosti prebiehajú, ale v prvom rade sa snažil pomôcť novinárom a ukázať im, ako sa týmto zmenám prispôsobiť a zároveň motivoval zúčastnených vymeniť si vlastné skúsenosti a umožnil porovnať, ako štyri krajiny využívajú nové online médiá. Je škoda, že zo slovenských médií a vysokých škôl bol len minimálny záujem o najnovšie európske trendy v online žurnalistike.
Pozrite si video: http://youtu.be/TLIHiIb5fro
Lucia Vitteková
