RECENZIA knihy: Filozofia a médiá. K filozofickej reflexii vplyvu médií na utváranie (súčasnej) kultúry.
Andrej Školkay
Recenzovaná publikácia môže slúžiť ako základný alternatívny úvod do štúdia médií z pohľadu filozofie. Z hľadiska obsahu však neprináša vždy to, čo sľubuje jej názov a podtitulok. Občas sa odkláňa do iných oblastí a nepodstatností (napríklad na s. 40 autor rozoberá, kedy a kde začali vychádzať prvé týždenníky, resp. periodiká), pričom filozofickej reflexii vplyvu médií na utváranie (súčasnej) kultúry zo strany iných autorov sa venuje len okrajovo (resp. rozoberá názory len niekoľkých starších autorov, pričom publikácií na túto tému je len v angličtine niekoľko desiatok, ak nie stoviek). Autor, napríklad, vôbec nespomína Elizabeth Eisensteinovú s jej klasickým dielom „The Printing Press as an Agent of Change“ z roku 1980.
Viaceré časti publikácie sú však podnetné a dobre napísané, najmä pre nováčika v danej oblasti. Zaujímavé je hľadanie súvislosti medzi epistemológiou netvarovosti a budhistickým chápaním sveta (s.65), rozdelenie na dva typy prístupov k existencii človeka (s.79), či porovnanie metafyzického a pragmatického modelu výchovného prístupu (s.83).
Tabuľky a grafy sú z pedagogického pohľadu vždy užitočné.
Publikácia však neanalyzuje všetky (hoci výber je samozrejme nevyhnutný) najdôležitejšie problémy vplyvu médií z pohľadu filozofie (napr. problém kyborgizmu je úplne okrajový) alebo ich predkladá bez prepojenia s najdôležitejšími fenoménmi mediálnej kultúry súčasnosti (v časti venovanej virtuálnej realite autor nespomína ani reality show ani tzv. soap operas). V práci nachádzame len málo uvažovania nad tzv. (najnovšími) novými spoločenskými médiami ako sú Twitter, Facebook, YouTube a podobne.
Niektoré použité výrazy nie sú veľmi zaužívané (napr. epocha netvarovosti), prípadne sa už stávajú zastaranými (výraz elektronické médiá je čoraz viac, najmä v dôsledku digitalizácie, nahradzovaný výrazom digitálne médiá, prípadne sa používajú súčasne).
V autorovom ponímaní existuje určitá nejasnosť ohľadom toho, či je, alebo či môže mať filozofia dopredu stanovenú metódu. Raz (s.14) uvádza jeden názor („Filozofia médií disponuje aj osobitnými filozofickými metódami“), inokedy presadzuje opačný (s.15) – „Filozofia médií, podobne ako filozofia samotná, nemá a nemôže mať dopredu stanovenú metódu“, pričom metodológii filozofie médií je dokonca venovaná celá druhá kapitola (a podľa mňa zbytočne).
Aj niektoré ďalšie tvrdenia sú kontroverzné, hoci nie sú nevyhnutne originálne (a teda k rovnakým kontroverzným tvrdeniam došli aj iní). Napríklad „Komunikačný odstup prostredníctvom písma podporil vznik hierarchie a vládnucej autority“ (s.37). Hierarchie a vládnuce autority predsa existovali dávno pred vznikom písma….Možno stačilo použiť namiesto slovíčka „vznik“ slovíčko „upevnenie“.
Trochu nepresné je aj tvrdenie, že „Predtým (t.j. pred epochou masovosti) bol text rukopisom, to znamená dielom autora, s ktorým bol priamo spojený“ (s.41). V skutočnosti existovalo významné európske (ale aj mimoeurópske) obdobie, kedy rukopisy boli prepisované a niekedy aj prekladané mníchmi v kláštoroch.
Myslím si, že je rozdiel medzi verejnou mienkou a kolektivistickou mentalitou (s.41-42), a preto nie je presné ani tvrdenie o vplyve verejnej mienky v predvečer francúzskej revolúcie. V absolutistickom Francúzsku mohla existovať kolektívna mentalita s istou formou verejnej mienky ale jej vplyv na spoločnosť bol minimálny (s výnimkou revolúcie), a preto v tomto zmysle verejná mienka neexistovala. Všeobecne sa uznáva, že vplyv verejnej mienky na politiku štátu bol zaznamenaný až v Anglicku o približne dve desaťročia neskôr.
Práca by si zaslúžila najmä lepších recenzentov, ktorí by okrem iného vychytali aj viackrát v texte opakujúce sa tvrdenia (napr. odseky na s. 12 a 23). Všeobecne tiež platí, že aj filozofia by mohla viac používať výsledky empirického výskumu, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili, prípadne zdokumentovali na príkladoch rôzne všeobecné tvrdenia.
Celkovo však pokladám za prínos fakt, že slovenský filozof sa venuje vo svojej podstate veľmi prakticky zameranej súčasnej filozofii.
Slavomír Gálik, Filozofia a médiá. K filozofickej reflexii vplyvu médií na utváranie (súčasnej) kultúry. Bratislava: IRIS, 2012
