Brazília nie je len (politický a kultúrny) karneval!

0

Dr. Octavio Pieranti, expert na brazílsku reguláciu médií verejnej služby, hovoril 22. marca 2017 v sídle SSN o nasledovných témach (doplnené obrazovou prezentáciou).

Brazília má špecifické postavenie v Južnej Amerike, asi podobne ako Rumunsko v Európe (jazykový ostrov). Okrem toho ju charakterizujú veľké vzdialenosti – na návštevu príbuzných sa cestuje aj 3-4 dni tam a rovnako dlho naspäť. Brazília je aj veľmi nebezpečná krajina pre novinárov, čo súvisí s politickým spravodajstvom, hoci údaje za posledný rok boli ovplyvnené leteckým nešťastím, kedy zahynuli viacerí novinári.

Rozhlasové vysielanie je stále dôležité, v niektorých oblastiach dôležitejšie ako nekvalitné internetové prepojenie. Elektronické médiá sú väčšinou súkromné. V princípe, Brazília má tri druhy médií – súkromné, verejnoprávne (takmer bezvýznamné v prípade televízneho vysielania) a štátne. Zaujímavosťou je, že niektoré zo 16 celoštátnych televíznych sietí boli nábožensky orientované (nielen katolícky). Hoci elektronické médiá sú regulované, niektoré dôležité témy nie sú jasne definované – napríklad neutralita vysielania a politická nezávislosť. Kontrolu obsahu vysielania preto v praxi vykonáva len akademický výskum a „watchdogové“ organizácie. Prepisy nelegálnych odpočúvaní sa prakticky nevyskytujú v médiách, ale často sú používané skryté kamery. V tejto súvislosti dr. Octavio Pieranti spomenul prípad, keď jeden z najznámejších reportér najväčšej televíznej spoločnosti bol zavraždený drogovým gangom potom, ako tajne nakrúcal podujatie, kde sa užívali drogy a prebiehal sex s deťmi. Pokiaľ ide o rasizmus, ten je niekedy prítomný vo vysielaní, ale ide o špecifické prípady. Napríklad policajti niekedy tajne zavolajú reportérov na miesto činu, aby nakrútili reportáž so zločincami. Bol aj prípad, keď televízia dostala pokutu v prepočte niekoľko tisíc eur za to, že si biela moderátorka robila posmech zo zadržaného nebelošského zločinca kvôli jeho farbe pleti. Problémom začínajú byť aj prejavy nenávisti na internete.

Brazília nemá tlačový zákon, kedže po páde vojenskej diktatúry súkromní vydavatelia takéto snahy označovali za cenzúru. Len federálna ústava poskytuje isté záruky vydavateľom alebo novinárom, ale nové výzvy („fake news“, produkované v zahraničí, ale aj domácimi sociálnymi hnutiami s politickými zámermi) menia pohľad na potrebu prijatia tlačového zákona.

 

Je len škoda, že ani experti z ďalekej Brazílie našich expertov vôbec nezaujímajú, kedže účasť na prednáške a diskusii bola minimálna.

 

 

Pozvánka na prednášku

Presentation