Zabávačské vlastenectvo ako nový politicko-mediálny fenomén

 V uplynulých dňoch v Bulharsku zvíťazil v prezidentských voľbách nezávislý kandidát nominovaný Bulharskou socialistickou stranou /BSP/, člen skupiny socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Následne predseda vlády Bojko Borisov ohlásil rezignáciu. V pozadí týchto politických udalostí je aj zaujímavé (ko)mediálne a ľudovo-alternatívne referendové dianie, ktoré môže vyústiť do radikálnej zmeny bulharského politického systému. V rámci prvého kola prezidentských volieb sa totiž uskutočnilo referendum, ktoré si svet v podstate nevšimol. Iniciátorom referenda, ktoré sa uskutočnilo začiatkom mesiaca, bol Slavi Trifonov, obľúbený nočný televízny zabávač v televíznej Slaviho šou (Шоуто на Слави). Zdá sa, že tieto udalosti vzdialene pripomínajú alternatívne komunikačné metódy úspechu niektorých politikov – napríklad Borisa Kollára na Slovensku, ktorý sa presadil cez reláciu Smotánku vysielanú v Markíze, ale aj cez bulvárnu tlač, a potom cez Facebook. Samotná bulharská šou  má formou a obsahom najbližšie asi k šou českého zabávača Jana Krausa.

Bulharská zábavná šou je vysielaná už dlho každý pracovný deň neskoro večer na súkromnom kanáli bTV. Moderátorom programu je Slavi Trifonov. Trifonov je šouman, spevák, herec a hráč na viole. V rámci zábavného programu sa okrem tancovania, divadelných vstupov, hranej hudby a podobných prvkov šou, často diskutuje o politických témach, najmä na kontroverzné a populistické témy. Dnešné udalosti mali svoj pôvod v šou, ktorá bola vysielaná už pred predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2014. Vtedy Slavi Trifonov verejne diskutoval s predsedami hlavných politických strán. Z tejto diskusie sa následne vyvinula referendová iniciatíva, vedená Slavi Trifonovom a jeho televíznym tímom spolupracovníkov. Bulharský parlament súhlasil s referendom navrhnutým zabávačom, a podporeným 400 000 podpismi (viac ako dvojnásobok požadovaného množstva), hoci Ústavný súd vylúčil následne tri zo šiestich otázok ako neústavné. Bulhari teda hlasovali o týchto troch otázkach:

  1. Súhlasíte s voľbou poslancov parlamentu prostredníctvom väčšinového volebného systému v dvoch kolách?
  2. Súhlasíte so zavedením povinnej účasti na voľbách a referendách?
  3. Súhlasíte s tým, aby štátna dotácia pre financovanie politických strán a koalícií bola jeden bulharský lev /50 centov/ za každý hlas?

Na referende sa zúčastnilo viac 3,5 milióna voličov podľa šoumenovej štatistiky.  Podľa oficiálnych údajov hlasovalo 3,488,558 ľudí, ale potrebné kvórum bolo 3,500,585 (čo bol počet voličov v posledných parlamentných voľbách). Ústredná volebná komisia označila 12 027 hlasov za neplatných. Šoumen sa odvolal na Najvyšší správny súd. Tak či onak, najväčšie politické strany, GERB a Bulharská socialistická strana, verejne vyhlásili, že akceptujú výsledky referenda.

Toto nie je prvý prípad, kedy médiá hrali významú úlohu v bulharskej politike. Napríklad úspech nacionalistickej strany Ataka (Útok) (v súčasnosti je prítomná v parlamente) sa považuje do veľkej miery za dôsledok vysielania TV Skat. V máji roku 2011 televízia založila vlastnú stranu Národný front spásy Bulharov. Táto strana následne získala vo voľbách v koalícii s ďalšou nacionalistickou stranou 19 poslaneckých miest.

Ďalšia bulharská populistická strana, Bulharsko bez cenzúry, bola založená v januári 2014 bývalým televíznym konferenciérom Nikolajom Barekovom a má v súčasnosti 15 poslancov a dokonca jedného poslanca v Európskom parlamente.

Niektorí miestni experti hovoria o novom fenoméne – “zabávačské vlastenectvo” ktoré sa premieňa na politické platformy. Napríklad v Taliansku začiatkom leta uspeli vo voľbách za primátorky Ríma a Turína dve kandidátky Hnutia piatich hviezd, ktoré tiež založil komik a anti-establišmentový bloger Peppe Grillo. Hnutie piatich hviezd zaznamenalo už predtým úspechy vo voľbách na národnej úrovni, vrátane volieb do Európskeho parlamentu.

Bissera Zankova – preložil a upravil Andrej Školkay

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *